O obci Skároš
Poloha
Skároš sa nachádza na východnom Slovensku, asi 20 km juhovýchodne od Košíc bezprostredne pri hranici s Maďarskom. Leží na styku juhovýchodnej časti Košickej kotliny a západných svahov Slanských vrchov. Zalesnená hornatinná časť chotára, tvoria ryolity a andezity, na západe klesá cez vrchovinu do odlesnenej pahorkatiny. V lese prevláda buk, dub a hrab. Má hnedé lesné pôdy. Skároš je veľmi stará dedina.
História
Prvá písomná zmienka je už z roku 1270, kde sa obec spomína ako Zem Skároš pri opise hraníc panstva hradu Füzér. Zmienka vznikla na základe opisu hraníc panstva patriaceho pod hrad, pretože Zem Skároš sa nachádzala na hranici panstva a patrila už Mikulášovi, synovi Abu, ktorý pochádzal z tzv. nádoštskej vetvy rodu Aba.
Druhú písomnú zmienku obce poznáme z roku 1327, keď sa Skároš uvádza pri opise zeme Kalša, s ktorou tiež susedila. Zmienka hovorí o zemi Zkarus. Obec Skároš je v údolí pod Slanskými vrchmi. Toto územie bolo osídlené a kultivované už v 13. storočí.
Po smrti Dominika, syna Lacka a vnuka spomenutého Mikuláša, syna Abu, rod vymrel po meči, pretože Dominik nemal syna. Vtedy kráľ Karol v roku 1335 daroval nádoštské panstvo palatínovi Drugethovi. V zápise, ktorý vymenúva dediny patriace pod toto panstvo sa spomína aj Skároš. Podľa zápisu z roku 1387 vieme, že v Skároši už stál kostol.
V roku 1415 však už Skároš patril bánovi Petrovi a jeho bratovi Štefanovi, ktorých rod sa označoval ako Zudar z Olnódu. Im dedina patrila aj za portálneho súpisu v roku 1427, kedy tam bolo 15 port. V tom čase sa nespočítavalo obyvateľstvo, ale len tzv. porty. Porta je brána vedúca do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť voz ťahaný koňmi. Ak vezmeme do úvahy, že v jednej takejto usadlosti bolo spolu zo služobníctvom minimálne sedem ľudí, potom v roku 1427 mal Skároš minimálne 105 obyvateľov, čiže to bola na tie časy naozaj veľká dedina.
V roku 1630 Skároš odviedla deviatok 3 porty od gazdov a pol porty od želiarov. V 16. storočí patrila dedina mestu Košice. V roku 1715 mala len 3 domácnosti, no v roku 1720 bola už dedina úplne opustená. Po dosídlení niekedy okolo roku 1772 mala 29 rodín. Jednalo sa väčšinou o bezzemkov. Obyvatelia sa živili chovom dobytka a obchodovaním na košickom trhu.
Po 1. svetovej vojne obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a sezónne aj v lesoch. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Na konci 2. svetovej vojny bola obec evakuovaná, jej budovy boli vypálené a zničené.
História názvu Skároš
- 1270 - terra Skarus
- 1327 - terra Zkarus
- 1335 - poss Scarus
- 1415 - poss Escharos
- 1416 - Eskarus
- 1427 - Skaros
- 1440 - Ezkaros
- 1468 - Izkaros
- 1493 - Scaros
- 1519 - Zkaros
- 1553 - Zkaros
- 1746 - Szkáros
- 1773 - maďarsky: Szkaros
- 1808 - slovensky: Skaroš, maďarsky: Szkáros
- 1903 - slovensky: Eskaroš, maďarsky: Szkáros
- 1906 - Skaroš
- 1913 - maďarsky: Eszkáros
Historik Branislav Varsík pôvod názvu obce odvodzuje takto: Z uvedeného vidieť, že názov, hoci je slovenského pôvodu, neprešiel prirodzeným vývinom v slovenskej reči, lebo dedina sa ešte v stredoveku pomaďarčila a novoprichádzajúci Slováci v 17. a 18. storočí prevzali už len názov, ako ho zachovala maďarská reč. V roku 1746 sa v Skároši rozprávalo dvoma rečami, maďarsky a slovensky, maďarský jazyk prevažoval hlavne u kalvínov.
Jazykovedec a univerzitný profesor István Kniesza (*01. 12. 1898, Trstená - ✝15. 03. 1965, Budapesť), ktorý sa venoval okrem iného aj skúmaniu slovanských jazykových prvkov v maďarčine vysvetľuje názov dediny Skároš ako odvodeninu slovanského osobného mena Skaroš, ktoré môže pochádzať zo slovanského kmeňa Skar.
Obec Skároš je súčasťou širšieho urbanizačného priestoru Košíc, s okolitými obcami vytvára Združenie obcí Hornád. Záujmové územie obce tvorí priľahlé územie obcí: Nižná Myšľa, Rákoš, Slanec, Slanská Huta, Trstené pri Hornáde, Skároš a Ždaňa. V tomto priestore plní obec Skároš funkciu bývania a neskôr východiska do rozsiahlych lesných partií Miliča s cestným priechodom do jeho maďarských častí. Územie obce Skároš je súčasťou okresu Košice-okolie a Košického samosprávneho kraja.
Informácie sa čerpali aj z webovej stránky obce Skároš
